Ženy mali od nepamäti potrebu skrášľovať sa, teda môžeme predpokladať, že bižutéria je takmer taká stará, ako šperky.
Ozdoby zo zubov a z rohoviny si ľudia vyrábali už pred 40 000 rokmi. Egypťania v 3. tisícročí p. n. l. začali používať na výrobu šperkov aj farebné sklo, prvú náhradu drahých kameňov.
V staroveku a stredoveku boli šperky atribútmi statusu, v Egypte sa nimi aj platilo.
V stredovekej Európe zákony zakazovali bežným ľuďom nosiť šperky zo zlata a drahokamov, tak nosili rôzne imitácie. Ako prví v Európe začali sklenené koráliky vyrábať Kelti, a od 9. storočia aj obyvatelia Veľkej Moravy.
Nižšie spoločenské vrstvy začali teda alternovať a šperky nahradili výrobou náhrdelníkov, náramkov, náušníc z bežne dostupných materiálov.
Taliani vyrábali imitáciu perál už v roku 1300. Perly zo skla začal vo Francúzsku vyrábať Maurice Jacquin v roku 1680. Bižutéria, teda šperky s falošnými perlami, sklenenými korálikmi a emailom (smaltom) boli v už 17. storočí akceptované na denné nosenie. Väčšina bižutérie sa vyrábala v Paríži.
Najkvalitnejšiu bižutériu produkoval od roku 1734 Georges Strass. Za Napoleona sa výrobcovia šperkov rozdelili na joailliers - ktorí robili drahocenné šperky, a bijoutiers - ktorí používali lacnejšie materiály.
Na výrobu bižutérie sa v súčasnosti vo veľkej miere využíva napr. syntetická živica, akryl, sklo, kov, keramika, stále sú aktuálne aj prírodné kamene a podobné materiály ako v minulosti. Kvalitná bižutéria neobsahuje nikel, má antialergickú povrchovú úpravu a nevyvoláva alergické reakcie.
Bižutéria bez niklu a antialergickým povrchom
|